Prvým momentom života je narodenie. V tradičnej roľníckej kultúre ženy robili svoju obvyklú prácu pred pôrodom. Osoba, ktorá pomáhala pri pôrode, bola v tom čase pôrodná asistentka tzv.“baba“. Jej vedomosti však často neprekročili priemerné ľudové znalosti. V popôrodnom období bola žena považovaná za nečistú a spolu so svojím dieťaťom bola zraniteľná. Ľudová viera preto považovala za dôležité čo najskôr pokropiť novorodenca svätenou vodou. 

V 18. storočí sa strany pred uzavretím manželstva navzájom poznali iba veľmi málo. Medzi chudobnými ľuďmi príťažlivosť mladých ľudí ešte prevládala, ale v prípade bohatých rodín bolo manželstvo často nútené. Avšak chudobní aj bohatí oslavovali svoje manželstvo veľkou udalosťou. Svadba nasledujúca po sobáši bola možno najväčšou a najpamätnejšou oslavou ľudského života.

Tretím rozhodujúcim a záverečným okamihom nášho života je smrť, po ktorej nasleduje pohrebný obrad. V 18. storočí bolo ešte stále bežné, že mŕtvola bola pochovaná v otvorených rakviach v kostoloch. V Szarvasi sa dlho držali tejto tradície, ale umiestnením cintorínov na okraj dediny sa tento problém vyriešil. 

Úrady sa na svadobné zábavy, na kary a na podujatia, na ktorých sa utrácalo za jedlo a pitie nepozerali dobre. Ich rušenie sa začalo s cieľom zabrániť ďalšiemu ochudobňovaniu obyvateľstva.